Kurátorský text

Anna Hausová dnes patrí k bezpochyby najvýznamnejším výtvarným umelcom východného Slovenska a výstavy jej tvorby sú oceňované odbornou i laickou verejnosťou a jej diela významne " zabodovali " nielen v kontextoch kraja, ale aj na medzinárodných prehliadkach.

V jej " repertoári " od vstupu na výtvarnú scénu sme nachádzali ilustráciu, monumentálno - dekoratívne realizácie, grafiku, kresbu, maľbu, textil. V každej oblasti svojich doterajších výtvarných aktivít dosiahla pozoruhodnú úroveň - v oblasti textilnej tvorby napr. v technike paličkovanej čipky obohatila slovenskú scénu o celkom netradičné a nekonvenčné prvky sebairónie, irónie, humoru...Od polovice 90 - tych rokov so zaujatím a sústredenosťou rozpracovávala kresbové cykly Človek a kameň ( Duša kameňa ), Človek a drevo ( Tajomstvá dreva ), Hlavy, Masky, Kríže...Prvé boli ceruzkové s využitím techniky frotáže, neskôr v nich uplatňovala kombinácie viacerých techník, vstupovala do nich i farba a spoločne vytvárali zaujímavé textúry a štruktúry. Ich základnými výrazovými znakmi boli nesentimentalita a baladickosť ako svojská poetika odvodená z archetypov ľudových rozprávok, pohanských legiend a mýtov.

Charakteristyckým znakom boli rovnako i východiská z vlastného vnútorného sveta, z vnútornej potreby autorky o hlbší duchovný kontakt medzi vlastným subjektom a poetickým prúdom ľudského bytia a vedomia. Neskôr sa jej kresbové cykly myšlienkovo a tematicky vyhranili najmä na všeobecnejšie chápané vzťahy Muža a Ženy ( Adam a Eva ), Vesmíru a človeka a tieto veľmi sugestívne veľkorozmerné kresby ceruzou sú výrazom ďalšej gradácie a uvoľňovania tvorivej energie a potencie autorky.

V ďalšej etape svoje kolekcie kresby a maľby opäť obohatila " návratom " k vlastným textilným východiskám - asamblážam, textilným reliéfom. Inovatívnym kombinovaním média maľby, textilu a svetla ( presne zakomponovanými perforáciami plátna a včlenením reálneho svetla zo zdroja umiestneného v konštrukcii diela ) opäť posunula nielen možnosti a hranice svojej vlastnej tvorby, ale svojimi experimentami zaujala aj na medzinárodnom fóre. Vyvrcholením tejto etapy sú veľkorozmerné práce realizované v niekoľkých vrstvách, striedajúc priesvitné a nepriesvitné textilné materiály v kombinácii s maľbou - formou asambláže alebo maľby priamo na jednu z priesvitajúcich vrstiev a výsledok sa pohybuje na pomedzí maľby a objektu.

V posledných rokoch sa Anna Hausová dôraznejšie venuje problematike výtvarného uchopenia existenciálnej neistoty súčasného človeka, najmä ženy, jej vnímanie sveta a vlastného postavenia v ňom a zároveň rozvíja základnú myšlienku o vzniku ( zrode ) a zániku ( vesmíru, sveta, človeka ). V jej tvorivom programe v týchto rokoch zohráva otázka tela, telesnosti, rodovosti v ich istej univerzálnej platnosti pri výklade sveta a života dominantné postavenie a rieši ich aj voľnými prechodmi a presahmi viacerých výtvarných médií.

Dlhodobý otvorený tvorivý projekt "Prach si a v prach sa obrátiš"je konceptom, v ktorom Anna Hausová opäť posunula možnosti svojho umeleckého myslenia a dokazuje, že v jej programe nie je miesto pre banality, ani pre prázdne gestá. Jej program je premyslený, sústredený a ona sa slobodne a voľne pohybuje v svete, maľby, kresby, objektu, textilu, konceptu, inštalácie...

Vo výstavných prezentáciách tohto projektu sa niektoré staršie diela, ktoré v súvislostiach s najnovšími prácami považuje autorka za dôležité a istým spôsobom za východiskové a " vysvetľujúce", diela pôvodne samostatné a významovo samonosné, stávajú sa neodmysliteľnou súčasťou posolstva výstavy. Voľne sa na seba viažu a rozvíjajú základnú myšlienku o vzniku ( zrode ) a zániku, o svetle a tme, o konečnosti a nekonečnosti, o pominuteľnosti a večnosti...

Jednotlivé časti inštalácie ( kosti, figurálne 3D objekty, reliéfy, tlače na fóliách, ktoré prepúšťajú svetlo a využívajú ho na znásobenie významu, kresby, textilno-maliarske objekty, zvukové efekty... ) sú výrazom vedomia vlastnej rodovej i všeľudskej identity a snahou umeleckú formuláciu fatálnosti procesov vzniku, zániku a znovuzrodenia človeka ( tela ) v univerze a vypovedajú tiež o tom, že cenou za vášeň tvorby je bolesť, strach, bezmocnosť, hnev, ale aj nádej, vykúpenie, oslobodenie. Nositeľmi týchto významov môže byť rovnako motív Pramatky Zeme, Venuše, Človeka, Ženy, Smrti, alebo Ohňa, Slnka, pohybov vesmíru...

Hausovej projekt " Prach si a v prach sa obrátiš " ponúka originálne riešenia jej tvorivých zámerov a návraty reťazí do nových súvislostí. Anna Hausová od svojho vstupu na vlastnú umeleckú dráhu už niekoľkokrát dokázala, že je umelkyňou s vysokou mierou invencie a profesionality a stále potvrdzuje, že v každej etape svojej tvorby ju dokázala naplniť neokázalým, ale tvorivým počinom s osobitým emocionálnym potencionálom. Vo svojom vnútri má ľudské skúsenosti, pamäť a veľa ďalších súčastí, ktoré robia jej dielo nadčasovým, hlboko zakoreneným v kontexte a pritom univerzálnym.

Marta Hrebíčková, kurátorka výstavy